Začarovaný kruh čarovného Konga

 Začarovaný kruh čarovného Konga

 Viera Šandriková

Politologie - africká studia

Demokratickú republiku Kongo (v minulosti známu skôr ako Zair) netreba zvlášť predstavovať. Kongo je tretia najväčšia krajina Afriky, je cca 30x väčšia ako Česká republika, na jej území žije viac ako 71 miliónov obyvateľov[1] a 250 etnických skupín. Po brutálnej belgickej koloniálnej správe, Kongo v roku 1960 získalo politickú nezávislosť. Ťažko povedať, či nastalo obdobie lepšie, každopádne  krajina po dlhé roky vzlykala pod diktatúrou generála Mobuta. Významným medzníkom v smutných dejinách Konga boli voľby v roku 2006 (druhé voľby od získania nezávislosti, prvé sa konali v roku 1960), od ktorých si mnohí sľubovali zmenu. Ako však tá zmena mala vyzerať, nevedno. Kongo sa dnes označuje za „emerging“ demokraciu, resp. vznikajúcu demokraciu, tomuto obdobiu prerodu má napomôcť i súčasný prezident Joseph Kabila, najmladší africký prezident, ktorý do úradu nastúpil po svojom zavraždenom otcovi Laurent-Desiré Kabilovi. Je mu vytýkané, že sa málo podieľa na správe krajiny, nerieši jej problémy a verejne takmer nevystupuje. Reštrukturalizoval však vládu a prisľúbil demokratizáciu politického procesu a liberalizáciu ekonomiky.[2] Kongo si zažilo najväčšiu a najzložitejšiu vojnu v dejinách modernej africkej histórie – Druhá konžská vojna alebo inak nazývaná Africká svetová vojna si vyžiadala 3,8 milióna obetí. Tu sa konečne dostávame k nerastným surovinám, „vďaka“ ktorým je Kongo bohaté i chudobné zároveň.

Čo má spoločné Konžan s priemerným Čechom?

Tento podtitulok nechce byť vtipným a nemá za cieľ vytvárať chiméry. Snahou bolo iba upútať čitateľa, aby sa na chvíľu zamyslel. Tým spoločným je vec, bez ktorej sa dnes nevieme zaobísť.... mobil...

Dnešná doba so sebou nesie túžbu po úspechu a život bez mobilu si nedokáže predstaviť ani školopovinné dieťa. Jeden mobil striedame za nový, lepší, výkonnejší, trendovejší, modernejší ale hlavne za taký, čo práve letí. Spoločnosti sa predbiehajú vo vývine nových technológií, aby priniesli zasa niečo nové. Čo je dnes aktuálne je zajtra už obyčajné, o týždeň dobré, o dva staré a za mesiac už nepotrebné, pretože už existuje zasa niečo super. Reč je stále o mobiloch. Rovnako o spotrebiteľa bojujú aj výrobcovia počítačov. Dnešné počítače v porovnaní s nedávnou minulosťou sa neustále zmenšujú a zmenšujú, zrýchľujú a zrýchľujú. Diskety nahradili CD-čka, postupne sme si zvykali na flashky, externé pamäte, pocket PC, netbooky, hračky typu Nokia alebo Apple, etc. etc.

Samozrejme aj ja pracujem s počítačom a tento článok píšem na svojom notebooku a na stole mi okrem mobilu trónia aj flashky, skype slúchatka a všeličo možné. Človek sa tomu nevyhne, technika je potrebná a život bez nej si už ani nedokážeme predstaviť. Skúsme si ale pri zazvonení telefónu spomenúť na Kongo, na to, že kdesi deti dolujú nejakú rudu, aby ju zahraniční giganti mohli vykupovať a už zajtra tromfnúť svojho súpera. Trápna výzva? Možno, ale musíme začať u seba, pravdou však ostáva, že i naďalej budeme požadovať novšie a novšie technické hračky, popritom však môžeme mať šancu urobiť i niečo dobré. Skúsme vyvinúť tlak , aby bol definovaný pôvod surovín použitý na výrobu mobilných telefónov, obdobne ako je to u diamantov. Firmy by predsa nevyrábali nepredajné telefóny, aby nimi plnili svoje sklady, a preto by boli nútené vyvinúť tlak na svojich dodávateľov surovín.

Skrátka, dnešná super doba vyžaduje super veci, tak prečo pri tom neurobiť „super dobrú“ vec.

Východ, coltan, hrôza

O východe Konga sa toho popísalo už veľa. Situácia v tejto oblasti je dramatická, pôsobia tu mnohé ozbrojené skupiny a vyznať sa v tom, ktorá za koho bojuje je umením. Spoločné majú jediné, bojujú, vraždia, znásilňujú, rabujú. Príbehy znásilnených žien, opustených detí, detských vojakov, človek to musí prečítať x krát, aby sa obrnil a mohol pokračovať ďalej. Prečo vo východnom Kongu je páchané brutálne násilie? COLTAN!

Coltan je africký názov pre  kovovú rudu obsahujúcu Tantal a Niob. Ich pomenovanie vychádzajúce z gréckej mytológie ako keby predurčilo ich osud. Tantalos sa dopustil strašných zločinov, za ktoré musel byť potrestaný, nestačil však pozemský trest, bol odsúdený k večným mukám. Tieto útrapy Tantala trvajú dodnes a symbolizujú tie najhoršie utrpenie, ktoré môže človeka postihnúť. Podobne dopadla i Tantalova dcéra Niobe, ktorá sa pýšila svojimi 7 synmi a 7 dcérami, prišla o svoje deti a premenila sa na kameň, ktorý nepretržite roní slzy.

Bez coltanu sa nezaobídu svetový výrobcovia, pretože je potrebný do mobilných telefónov, notebookov,  pre playstationy, pagery, kamery, herné konzoly a ďalšie technické hračky súčasného sveta. Tieto vlastnosti robia z coltanu „životne“ dôležitú súčasť kondenzátorov, ktoré sú súčasťou množstva elektronických zariadení. V Kongu sa nachádza 80% svetových zásob coltanu!

Coltan je na všetky tieto vymoženosti potrebný a keď klesne záujem a trh sa nasýti, výrobcovia sa predsa nebudú dožadovať ďalšej a ďalšej zásielky z Konga. A velitelia nebudú masakrovať svojich pracovníkov aby viac a viac pracovali. I keď sa to zdá vcelku jednoduché, asi tak ľahko to nepôjde. Situácia vo východnom Kongu je hrozná, napokon i samotné Kongo je rozdelené na 3 časti: sever ovláda Uganda, východ Rwanda a juhozápad je označovaný za tzv. Government.

Nepokoje vládnu skrz naskrz celou krajinou. Intervencie zahraničných aktérov neprinášajú stabilitu. Už od získania nezávislosti sa Kongo zmieta v sériách násilností, občianskych a mocenských vojnách. Prímerie takisto nie je zárukou stability a pokoja. Kongo je bohaté a chudobné zároveň za čo „vďačí“ nesmiernemu nerastnému bohatstvu. Coltan je zdrojom násilia a nešťastia, denno denne plodí iba hrôzu, strach a smrť.

Nadnárodné spoločnosti, ktoré produkujú túto elektroniku ale odmietajú tvrdenia, že by používali práve nelegálne vyťažený coltan. Kde ho ale berú? Máloktoré spoločnosti dbajú na čistý pôvod suroviny, mnohé vyhlásenia sa dajú spochybniť, pretože bez konžského coltanu by nedokázali produkovať toľko elektroniky. Ide o bludný kruh, ktorý začína a končí v Kongu.

Nelegálne pašovaný coltan vyťažený práve v Kongu putuje do susedných zemí. Rwanda, Uganda, Burundi – hlavní vykorisťovatelia. Rwanda a Uganda majú minimálne zásoby coltanu no i napriek tomu ich vývoz počas vojny v Kongu neúmerne stúpal. V Rwande sa vývoz zvýšil z menej než 50 ton v roku 1995 na takmer 250 ton v roku 1998. Uganda zasa pred občianskou vojnou vyviezla asi 2,5 tony coltanu ročne. Po vojne vyviezla až 70 ton a toľko coltanu vyvezie už každoročne[3].

OSN vo svojej správe uvádza, že toto nedovolené využívanie konžských zdrojov je dvojsečné. Rwandská vlastenecká armáda disponuje obrovskými finančnými zdrojmi pričom ugandskí velitelia sa obohacujú individuálne. To dáva za vznik ilegálnym sieťam, v ktorých čele stoja vysokí dôstojníci alebo podnikatelia. Spoločnosti vykupujú tento coltan od rôznych pochybných uskupení a tým pádom sú hnacím motorom konfliktov v Kongu. Embargo vývozu coltanu z Konga je pravdepodobne utópiou, takisto je otázkou, či by na základe doporučení OSN zabrali nejaké represívne opatrenia. Tak ako demokratické voľby by mali byť free and fair, tak by aj obchodné postupy mali v sebe niesť transparentnosť a etickosť, inak nezákonné praktiky budú nielenže pokračovať ale dokonca narastať.

Mama Doudou, dobrý biznis, trochu štatistiky

Mama Doudou (Doudou Wangonda), ktorá je v oblasti východného Konga známa, podniká v oblasti prostitúcie. Ďalší lukratívny biznis, ktorý existuje vďaka coltanu. Muži, ktorí ťažia coltan potrebujú v tábore zázemie a samozrejme ženu, zatiaľ čo vlastná je doma s deťmi. Za kilo koltánu Mama Doudou prichýli pracovníka i so ženou vo svojom tábore v dažďovom pralese. Za kg koltánu dostane 80USD, len pre porovnanie, z 20 centov USD na deň žije bežná populácia.

Pozorovateľské misie odhadujú, že v Kongu je cca 2 milióny nakazených HIV/AIDS, 37% populácie nemá prístup k zdravotníckej starostlivosti, 47% populácie nemá prístup k pitnej vode a viac než polovica obyvateľstva žije z menej ako 2/3 kalórii potrebných na jeden deň. HDP na obyvateľa v roku 1999 bolo 78 USD. Nehovoriac o zhoršenom životnom prostredí, takisto výrazne klesli i počty vzácnych zvierat.

Aby som tieto slová podložila faktami, pokúsim sa o porovnanie. Pracovala som so štatistikami a zdrojmi, ktoré sú uvedené v literatúre. Pre porovnanie som si vybrala Českú republiku, aby som dokázala tieto skutočnosti priblížiť našincovi.

V roku 2003 vlastnilo mobil 66% obyvateľstva, čo predstavuje 6.739.260 ľudí z celkového počtu 10.211.000[4]. V roku 2004 malo mobil 7.164.921 ľudí. Od roku 2003 ich teda pribudlo 425.661 (mesačný prírastok cca viac ako 35 tisíc mobilov).

Iba na okraj, v roku 2003 v Kongu stále zúrila vojna a odhadovaný počet obetí za jeden mesiac vojny bol 45.000. Začiatkom roku 2004 zomrelo 2,7 milióna ľudí v dôsledku šírenia chorôb a samozrejme kvôli pokračovaniu konfliktu[5].

Takže zatiaľ čo v Česku v tomto období z mesiaca na mesiac pribúdalo o zhruba 35 tisíc telefónov, v Kongu z mesiaca na mesiac zomieralo 45 tisíc obetí. Čo mobil to jeden ľudský život.

V roku 2008 malo už 87,9%[6] obyvateľstva mobil, to znamená 9.178.000 ľudí z celkového počtu obyvateľov 10.430.000[7].

Za 5 rokov (2003-2008) v Česku pribudlo 2,4 milióna mobilných telefónov.

SIMky

V roku 1990 bolo na svete 11.133.000 aktívnych SIM kariet[8], v roku 2009 to bolo 5.721.041.000 čo je 500 krát viac! Je potreba ale rozlišovať, počet aktívnych SIM kariet a mobilov, pretože dnes je už realita iná, SIM karty sa nepoužívajú výlučne len na telefonovanie, ale to je už o inom.

Čo sa týka Českej republiky, v roku 1999 bol počet aktívnych SIM kariet 1.945000, v roku 2009 už 13.415.000, teda 6krát viac.

Resumé

Zisky z obrovského nerastného bohatstva Konga putujú za hranice krajiny. Priživujú sa na ňom podivné siete napojené na podnikateľov, vojnových veliteľov, takže daný stav im vyhovuje. Bohatstvo ho ešte viac podporuje a preto nie je snaha po zmene. Medzinárodné spoločnosti, ktoré vykupujú coltan, „nevidia, nepočujú“ a tento nedostatok medzinárodného záujmu iba podporuje politické elity, ktoré dlhodobo rešpektujú ilegálne drancovanie. Zatiaľ čo vo svete a v Českej republike neustále narastá dopyt po mobiloch či SIM kartách, štatistiky ukazujú, že narastajú i počty vlastníkov mobilných telefónov.

Výzva prvá - gorily

Možno sme dnes citlivejší na osud zvierat. V Kongu dochádza i k rizikovému poklesu vzácnych zvierat, jedným z nich sú aj gorily. Osud goríl nie je zainteresovaným ľahostajný. Austrálska ZOO zorganizovala kampaň "They are calling on you"[9], ktorá spočíva v zbere mobilov, staré sa recyklujú a použiteľné sa vracajú do obehu. Záleží nám rovnako i na ľuďoch? Na Konžanoch? Je ľudský život rovnocenný tomu zvieraciemu?

Výzva druhá – Make It Fair

Takisto i kampaň vedená skupinou európskych organizácií, ktoré volajú po zmene v nespravodlivých a neudržateľných postupoch v dodávateľskom reťazci výrobcov elektroniky. Cieľom je aby IT bolo fér pre ľudí na celom svete. Jednoducho Make It Fair[10].

Mojim cieľom nebolo teoreticky vymedziť problematiku coltanu a ani mudrovať nad tým či oným. Koniec koncov, erudovanejších spisovateľov na túto problematiku je omnoho viac. Začať sa ale musí a podľa môjho názoru zvýšenie povedomia v širokej verejnosti má zmysel a časom určite dôjde k zmene.

A tá zmena je na nás ...

Zdroje

Final report of the Panel of Experts on the Illegal Exploitation of Natural Resources and Other Forms of Wealth of the Democratic Republic of the Congo (2002) https://www.grandslacs.net/doc/2477.pdf

UNPP (2008): World Population Prospects: The 2008 Revision POpulation Database. DEmocratic Republic of the Congo https://esa.un.org/unpp/

The Dirt in the New Machine https://my.kirby.org/files/1135/DIRT.pdf

Central Intelligence Agency

https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/cg.html

Český statistický úřad https://czso.cz/csu/redakce.nsf/i/home

https://www.answers.com/topic/joseph-kabila#Presidency

https://academic.udayton.edu/bradhume/phone/labor/mining.htm

https://en.wikipedia.org/wiki/Coltan

https://en.wikipedia.org/wiki/Second_Congo_War

https://www.zoo.org.au/Calling_on_You

https://makeitfair.org/